Konečne očakávaná noc, na ktorú sa všetci veľmi tešili. Niektorí dokonca do prihlášky aj napísali: ,,Už sa neviem dočkať". Tak poďme od začiatku.
DOOBEDA: Nakoľko táto akcia bola presne na deň sv. Valentína, tak v doobedňajších hodinách sa čítali valentínky, ktoré si navzájom žiaci napísali. Žiaci tak dali pozdravovať svojich kamarátov, či svoje kamošky a želali im len krásneho Valentína.
VEČER: O 18.00 hodine sa otvorili brány školy. Hneď pri vchode bola kronika, do ktorej sa každý musel zapísať. A už sa to hemžilo maskami, pretože vstup bol povolený len v maskách. Táto akcia bola totiž spojená s karnevalom.
Po úvodnom príhovore školského parlamentu a riaditeľky školy si žiaci zatancovali na tanečnom parkete a porota vyhodnotila najlepšie masky. Medzi ne patrili napríklad piráti, modrý šmolko, lienka či kvietoček. Nechýbali víly, princezny, čarodejnice či moderné monsterky.
O 20.00 hodine sme vyrazili s baterkami na nočný pochod obcou. Počas pochodu sme navštívili aj niektoré domy, kde sme zaspievali pieseň, ktorú nám už tradične skladá pán školník. Tentoraz to však bolo na melódiu ,,Pec nám spadla". Aj touto cestou mu ďakujeme. A tu sú už slová:
1. Škola naša, škola naša, ktože nám ju otvorí?
Ktože iný, keď nie školník, nemá inej pomoci.
2. Učiť sa však nebudeme, nech nás nikto neplaší.
Radšej si tu posedíme pri perfektnom guláši.
3. Táto noc je výnimočná a má aj svoje klady,
do spacákov nepôjdeme bo hľadáme poklady.
4. A potom už diskotéka, hudba, tanec, priateľka,
kým nám koniec neodpíska riaditeľka Helenka.
5. Na záver už zaľahneme, nech sa každý vyspinká,
aby kľudní boli doma, otec, babka, maminka.
Po príchode z nočného pochodu sme si zajedli perfektný guláš, ktorý z hrnca len tak zmizol. Neostala po ňom ani lyžička.
Po večeri boli žiaci rozdelení do jednotlivých družstiev. Aby družstvá boli vyrovnané, v každom družstve boli preto žiaci aj z prvého, druhého, tretieho, štvrtého či siedmeho ročníka. A už sa začalo súťažiť. Za splnenie každej disciplíny mohli súťažiaci získať indíciu, ktorá ich zavedie bližšie k pokladu. Boli to súťaže: ,,Hoď vlastnú topánku do odpadkového koša", ,,Ochutnávka jedál", ,,Skok cez švihadlo", ,,Nájdi indíciu" či ,,Vytiahni si cukrík". Deťom sa súťaže páčili a takmer na všetkých stanovištiach získali indície.
A už sa začalo s hľadaním pokladu. Deti pobehovali z jednej strany na druhú. Po necelých dvoch minútach už bol poklad nájdený. Keďže poklady boli dva, ešte ostávala šanca pre ostatných, že ho nájdu práve oni. A už sa znova pobehovalo. Toto hľadanie trvalo oveľa dlhšie. Keďže poklad sa stále nenašiel, pani učiteľka Kaščáková pomohla indíciou. Do dvoch minút bol aj tento poklad nájdený v odpadkovom koši. Jednotlivé poklady, či už ten sladký alebo peňažný, boli rozdelené medzi členov družstva. Neskôr bola ešte jedna súťaž a to tzv. putovacia obálka, v ktorej boli lístočky s úlohami, ktoré žiaci po zastavení hudby museli vykonať. Medzi takéto súťaže patrilo získanie indiánskeho znaku, či vyšľahanie bielka, alebo zapletenie vrkoča.
Po týchto súťažiach sa žiaci prezliekli do pyžamka a začala sa pyžamová party. Kto si nechcel zatancovať, mohol pozerať rozprávky či filmy, alebo si ísť pospinkať. Niektoré decká nezaspali až do rána.
O 6.00 hodine ráno sa zapla siréna, ktorá prebudila spáčov. Po raňajkách si žiaci pobalili spacáky, či deky a odišli domov. Táto akcia sa žiakom páčila. Už sa nevedia dočkať ďalšej.
